Na Slovensku bol potvrdený výskyt ďalšieho nebezpečného invázneho škodcu. Krasoň jaseňový (Agrilus planipennis) patrí medzi prioritných karanténnych škodcov Európskej únie a dokáže vážne poškodzovať až usmrcovať jasene.
Tentoraz nejde iba o hrozbu, ktorá sa približuje zo zahraničia. Škodca bol v roku 2026 potvrdený priamo na území Slovenskej republiky.
Prvé jedince zachytil Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky pri obci Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov. Následné prieskumy ukázali, že výskyt je rozsiahlejší a zasahuje oblasti okresov Trebišov a Michalovce. Úrady preto pristúpili ku karanténnym a eradikačným opatreniam.
Pre majiteľov záhrad, obce, lesníkov aj ľudí, ktorí majú v okolí domu jasene, je preto dobré vedieť, ako krasoňa jaseňového spoznať a aké príznaky na stromoch sledovať.
Čo je krasoň jaseňový?
Krasoň jaseňový, latinsky Agrilus planipennis, je malý kovovo zelený chrobák pôvodom z Ázie.
V anglicky hovoriacich krajinách je známy pod názvom Emerald Ash Borer, teda smaragdový krasoň jaseňový.
Dospelý chrobák síce pôsobí nenápadne, ale jeho larvy môžu spôsobiť mimoriadne vážne poškodenie stromu. Žijú totiž pod kôrou jaseňa, kde sa živia pletivami zodpovednými za transport vody a živín.
Postupným vytváraním chodbičiek pod kôrou narúšajú zásobovanie koruny stromu.
Silno napadnutý jaseň preto začne postupne chradnúť a pri masívnom napadnutí môže úplne odumrieť.
Práve schopnosť ničiť celé populácie jaseňov je dôvodom, prečo patrí Agrilus planipennis medzi prioritných škodcov Európskej únie.
Krasoň jaseňový bol potvrdený priamo na Slovensku
Prvý slovenský záchyt sa podaril počas pravidelného monitoringu ÚKSÚP.
Dňa 25. júna 2026 bolo vo feromónovom lapači zachytených 18 dospelých jedincov. Lapač sa nachádzal na jaseni v parku pri kaštieli v obci Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov.
Identifikáciu škodcu následne potvrdilo 20. júla 2026 Európske referenčné laboratórium vo Francúzsku.
Slovensko sa tým stalo po Maďarsku druhou krajinou Európskej únie, v ktorej bol krasoň jaseňový potvrdený.
Neskorší delimitačný prieskum však ukázal, že nejde iba o jeden izolovaný záchyt.
Do 7. augusta 2026 bolo podľa EPPO preskúmaných 2 297 lokalít. Na základe diagnostických a vizuálnych metód bolo za napadnutých považovaných 115 lokalít v okresoch Trebišov a Michalovce.
Vymedzená napadnutá oblasť dosiahla viac ako 62 000 hektárov. Okolo nej bola zároveň vytvorená ochranná zóna.
Koncom augusta ÚKSÚP oznámil vyhlásenie karantény v okresoch Trebišov a Michalovce.
Prečo je tento chrobák nebezpečný?
Najväčším problémom nie sú samotné dospelé chrobáky, ale ich larvy.
Samičky kladú vajíčka na kôru hostiteľského stromu. Po vyliahnutí sa larvy zavŕtajú pod kôru.
Tu vytvárajú charakteristické kľukaté chodbičky a poškodzujú pletivá, ktorými strom rozvádza vodu a živiny medzi koreňmi a korunou.
Keď je lariev veľa, transport živín sa postupne prerušuje.
Výsledkom môže byť:
- rednutie koruny,
- žltnutie a predčasný opad listov,
- odumieranie jednotlivých konárov,
- vznik nových výhonkov na kmeni,
- poškodenie kôry,
- postupné odumretie celého stromu.
Problémom je aj to, že napadnutie nemusí byť v prvých fázach vôbec nápadné.
Kým majiteľ stromu zistí, že jaseň chradne, môže byť populácia škodcu už dobre rozvinutá.
Najdôležitejší znak: otvor v tvare písmena D
Jedným z najtypickejších príznakov výskytu krasoňa jaseňového sú výletové otvory v tvare písmena D.
Vznikajú vtedy, keď sa dospelý chrobák po ukončení vývoja dostáva spod kôry von.
Otvor teda nie je klasicky okrúhly. Jedna jeho strana je rovnejšia a výsledný tvar pripomína veľké písmeno D.
Práve tento znak uvádza aj slovenský ÚKSÚP ako jeden z charakteristických prejavov výskytu škodcu.
Ak máte na záhrade alebo v okolí domu jaseň, oplatí sa preto prezrieť jeho kmeň aj hrubšie konáre.
Podozrivé sú najmä drobné otvory v tvare D spojené s postupným rednutím alebo odumieraním koruny.
Ako vyzerá dospelý krasoň jaseňový?
Dospelý Agrilus planipennis je relatívne malý chrobák.
Najvýraznejším znakom je jeho kovovo zelené až smaragdovozelené sfarbenie.
Má pretiahnuté úzke telo typické pre krasone.
Samotná zelená farba však nestačí na spoľahlivú identifikáciu. Aj na Slovensku žije množstvo pôvodných druhov krasoňov a iného kovovo sfarbeného hmyzu.
Preto by sa prípadný podozrivý nález nemal určovať iba podľa fotografie z internetu.
Dôležitá je kombinácia viacerých znakov:
- vzhľad chrobáka,
- hostiteľský strom,
- výletové otvory,
- poškodenie pod kôrou,
- stav koruny,
- lokalita nálezu.
Definitívne potvrdenie druhu patrí odborníkom.
Najviac ohrozené sú jasene
Ako napovedá slovenský názov škodcu, hlavnými hostiteľmi sú jasene rodu Fraxinus.
Jasene pritom nie sú na Slovensku vzácnymi stromami.
Môžeme sa s nimi stretnúť:
- v lesoch,
- v parkoch,
- pri cestách,
- v mestských výsadbách,
- vo vetrolamoch,
- v záhradách,
- pri vodných tokoch.
Preto by masívnejšie rozšírenie škodcu nemalo iba hospodárske následky.
Mohlo by mať výrazný vplyv aj na krajinu, mestskú zeleň a lesné ekosystémy.
ÚKSÚP medzi regulovanými hostiteľskými rastlinami uvádza najmä jasene (Fraxinus spp.), ale tiež chionant virgínsky a niektoré ďalšie rastliny podľa platných rastlinolekárskych pravidiel.
Ako spoznať napadnutý jaseň?
Pri kontrole stromu sa nesústreďujte iba na chrobáka.
Samotného dospelého jedinca si totiž môžete ľahko nevšimnúť.
Oveľa dôležitejšie môžu byť príznaky na stromoch.
Pozornosť venujte najmä týmto prejavom:
1. Otvory v tvare písmena D
Ide o jeden z najcharakteristickejších príznakov.
Malé výletové otvory sa môžu nachádzať na kmeni alebo na hrubších konároch.
2. Rednutie koruny
Napadnutý strom môže postupne strácať listy a vrchné časti koruny začínajú odumierať.
3. Odumierajúce konáre
Poškodený systém pod kôrou nedokáže zabezpečovať dostatok vody a živín.
Najskôr preto môžu začať schnúť jednotlivé vetvy.
4. Chodbičky pod kôrou
Larvy vytvárajú pod kôrou charakteristické kľukaté chodby.
Tie sa však zvyčajne dajú pozorovať až po odstránení časti kôry.
Pri podozrení na karanténneho škodcu preto strom svojvoľne nerozoberajte ani nepresúvajte jeho drevo na iné miesto.
5. Nové výhonky na kmeni
Silne stresovaný strom môže reagovať tvorbou náhradných výhonkov na kmeni alebo pri báze stromu.
Jeden z týchto príznakov ešte automaticky neznamená výskyt Agrilus planipennis.
Ak sa ich však objaví viac súčasne, najmä na jaseni, je vhodné nález preveriť.
Ako sa krasoň jaseňový šíri?
Dospelé chrobáky sa dokážu šíriť prirodzene z jedného stromu na druhý.
Omnoho väčším problémom však môže byť premiestňovanie napadnutého materiálu človekom.
Škodca sa môže preniesť napríklad v:
- jaseňovom dreve,
- palivovom dreve,
- kôre,
- štiepke,
- drevenom materiáli,
- rastlinách určených na výsadbu.
Práve preto sa po potvrdení výskytu zavádzajú prísne pravidlá týkajúce sa premiestňovania hostiteľských rastlín a dreva.
V oblasti slovenského výskytu platia rastlinolekárske opatrenia a obmedzenia premiestňovania určitých rastlín a rastlinných produktov.
Ak sa nachádzate vo vymedzenej oblasti, jaseňové drevo preto neprevážajte podľa vlastného uváženia.
Odkiaľ sa k nám dostal?
Agrilus planipennis nie je pôvodným európskym druhom.
V EPPO regióne bol zaznamenaný v európskej časti Ruska už v roku 2007, na Ukrajine v roku 2019 a v Bielorusku v roku 2025.
V roku 2026 bol potvrdený v Maďarsku a krátko nato aj na Slovensku.
Jeho postupné približovanie k našim hraniciam odborníci sledovali už dlhšie.
Práve preto prebiehal aj na Slovensku pravidelný monitoring, vďaka ktorému sa podarilo prvý výskyt zachytiť.
Čo robiť, keď nájdete podozrivého chrobáka alebo poškodený jaseň?
Ak nájdete na jaseni príznaky zodpovedajúce napadnutiu alebo podozrivého zeleného chrobáka, neignorujte ho.
ÚKSÚP odporúča kontaktovať príslušného rastlinolekárskeho inšpektora alebo zaslať oznámenie elektronicky.
Použiť môžete e-mailové adresy:
alebo
Do oznámenia je vhodné uviesť:
- presnú lokalitu nálezu,
- stručný opis situácie,
- fotografiu chrobáka,
- fotografiu výletových otvorov,
- fotografiu poškodeného stromu.
Včasné hlásenie môže výrazne pomôcť pri určovaní hraníc výskytu škodcu a pri prijímaní opatrení proti jeho ďalšiemu šíreniu.
Strom svojvoľne neprevážajte
Ak máte podozrenie, že strom môže byť napadnutý, jednou z najhorších možností je narezať ho na palivové drevo a odviezť desiatky kilometrov na inú lokalitu.
V dreve totiž môžu zostať larvy.
Takýmto spôsobom môže človek nevedomky premiestniť škodcu do oblasti, kde sa dovtedy nevyskytoval.
To je jeden z dôvodov, prečo úrady regulujú presun hostiteľských rastlín a dreva z napadnutých oblastí.
Slovensko už rieši viacero nových hrozieb
Krasoň jaseňový nie je jediným škodcom, ktorého výskyt alebo približovanie sa k Slovensku v roku 2026 dostalo do pozornosti odborníkov.
V Maďarsku bol napríklad potvrdený prvý výskyt cikádky škvrnitej (Lycorma delicatula) v Európskej únii. Tento invázny hmyz predstavuje riziko predovšetkým pre vinič, ovocné stromy a množstvo ďalších rastlín.
Vinohrady zároveň ohrozuje aj zlaté žltnutie viniča, ktoré patrí medzi najvážnejšie ochorenia viniča a v Európe sa naďalej šíri.
Príchod nových škodcov a chorôb ukazuje, aký význam má pravidelné sledovanie zdravotného stavu stromov a rastlín.
Je dôvod na obavy?
Výskyt Agrilus planipennis na Slovensku treba brať vážne.
Neznamená to však, že každý chradnúci jaseň je napadnutý krasoňom jaseňovým.
Stromy môžu schnúť z množstva rôznych príčin vrátane sucha, mechanického poškodenia, hubových ochorení alebo napadnutia inými druhmi hmyzu.
Dôležitá je preto správna identifikácia.
Ak sa však na jaseni objavia výletové otvory v tvare D, odumieranie koruny a ďalšie podozrivé znaky, má zmysel strom odfotografovať a informovať odborníkov.
Krasoň jaseňový už totiž nie je škodcom, ktorý sa nachádza tisíce kilometrov od Slovenska.
Od roku 2026 je jeho výskyt potvrdený priamo na našom území.
