Pri potoku sa rozrastá ružová netýkavka, za plotom vyháňa do výšky pohánkovec a na neobrábanom poli žltne zlatobyľ. Na prvý pohľad pekné rastliny, slovenský zákon ich však radí medzi invázne nepôvodné druhy a vlastníkom pozemkov ukladá povinnosť ich odstraňovať. V článku nájdeš zoznam inváznych rastlín, ktoré sa na Slovensku riešia podľa zákona, návod, ako ich spoznať a zlikvidovať, a vysvetlenie, čo ti hrozí, ak ich necháš rásť.
Prečo invázne rastliny nie sú len „burina navyše“
Invázna nepôvodná rastlina je druh, ktorý k nám človek zavliekol z iných oblastí sveta, v našej prírode sa sám šíri a vytláča pôvodné druhy. Problém nie je iba estetický. V hustých porastoch pohánkovca alebo zlatobyle sa iné rastliny takmer neudržia, boľševník spôsobuje popáleniny kože, ambrózia a zlatobyľ patria k silným peľovým alergénom a pajaseň rýchlo zarastá opustené plochy, násypy aj okraje ciest. Čím dlhšie porast necháš bez zásahu, tým drahšie a pracnejšie bude jeho odstránenie.
Dva zoznamy: národný a európsky
Na Slovensku platia súčasne dva zoznamy. Prvý je národný zoznam v prílohe nariadenia vlády č. 449/2019 Z. z. Druhý je zoznam Únie, ktorý vychádza z nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 a je uvedený vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1141. To sa postupne dopĺňalo (2017/1263, 2019/1262, 2022/1203 a naposledy 2025/1422). Povinnosť odstraňovať invázne druhy z pozemku sa vzťahuje na druhy z oboch zoznamov.
Národný zoznam – 7 inváznych rastlín
Novela z roku 2023 (nariadenie vlády č. 396/2023 Z. z., účinné od 1. 12. 2023) menila iba zoznam živočíchov. Zoznam rastlín zostal v pôvodnom znení:
| Slovenský názov | Latinský názov | Typ |
|---|---|---|
| beztvarec krovitý | Amorpha fruticosa | ker |
| ambrózia palinolistá | Ambrosia artemisiifolia | jednoročná bylina |
| pohánkovec (krídlatka) | Fallopia sp. (syn. Reynoutria) | trváca bylina |
| kustovnica cudzia | Lycium barbarum | ker |
| javorovec jaseňolistý | Negundo aceroides (syn. Acer negundo) | strom |
| zlatobyľ kanadská | Solidago canadensis | trváca bylina |
| zlatobyľ obrovská | Solidago gigantea | trváca bylina |
Rastliny zo zoznamu EÚ, ktoré rastú na Slovensku
Únijný zoznam obsahuje desiatky rastlín, väčšina z nich však u nás vo voľnej prírode nerastie. Analýza Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV (Mereďa a kol., 2021) aj vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z. uvádzajú vo voľnej prírode Slovenska tieto druhy z európskeho zoznamu:
- pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) – masovo najmä na južnom Slovensku,
- glejovka americká (Asclepias syriaca),
- boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum),
- netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera),
- vodomor Nuttallov (Elodea nuttallii) – vodná rastlina,
- plaváčik nafúknutý, známy ako vodný hyacint (Eichhornia crassipes) – vodná rastlina.
Pri chmeli japonskom (Humulus scandens) hovorí analýza SAV len o ojedinelom alebo nejasnom zázname. Od 7. augusta 2025 sú na zozname EÚ aj pohánkovec japonský, sachalínsky a český (Reynoutria japonica, R. sachalinensis, R. × bohemica), ktoré slovenský zoznam obsahoval už predtým. Na zozname Únie je od augusta 2024 aj pistia rezavková (Pistia stratiotes). Vyhláška ju k 1. 1. 2023 uvádza ako druh, ktorý vo voľnej prírode Slovenska zaznamenaný nebol, odborník SAV však už v roku 2021 upozorňoval, že sa u nás začína udomácňovať.
Boľševník Sosnovského a boľševník perzský sú tiež na zozname EÚ, no na Slovensku vo voľnej prírode zaznamenané neboli. Ak na ne narazíš, nález určite nahlás.
Čo v zozname nie je
Za invázne druhy podľa zákona sa často považujú aj agát biely, slnečnica hľuznatá (topinambur) či severoamerické astry. V žiadnom z dvoch zoznamov sa však nenachádzajú. V prírode môžu robiť problémy, no zákazy a pokuty podľa zákona č. 150/2019 Z. z. sa na ne nevzťahujú.
Prehľadná tabuľka: invázne rastliny na Slovensku
| Druh | Zoznam | Ako ho spoznáš | Kedy zasiahnuť | Čo s odpadom |
|---|---|---|---|---|
| pohánkovec (Fallopia / Reynoutria) | SR, EÚ | do 3 m, duté článkované byle s červenými škvrnami, biele metliny v auguste až septembri | kosenie pred kvitnutím opakovane, chemicky na jeseň po odkvitnutí, pred mrazmi | kompostovať len nadzemné časti, podzemky nikdy |
| boľševník obrovský | EÚ | 2 – 5 m, hrubá dutá byľ s červenými škvrnami, biele okolíky v júni až júli | pred kvitnutím; nezrelé súplodia odstrihnúť 2 – 3 týždne po odkvitnutí | súplodia do plastového vreca, potom spáliť |
| netýkavka žliazkatá | EÚ | do 3 m, ružové voňavé kvety jún – september, tobolky vystreľujú semená | pred kvitnutím, opakovane | bez semien kompostovať |
| zlatobyľ kanadská a obrovská | SR | 50 – 250 cm, žlté metliny august – október | kosenie pred kvitnutím, niekoľko rokov po sebe | bez semien kompostovať |
| ambrózia palinolistá | SR | 20 – 150 cm, chlpatá stonka, dvakrát perovito strihané listy, kvitne august – október | do začiatku augusta | rastliny so semenami nekompostovať |
| glejovka americká | EÚ | do 2 m, biela mliečna šťava, ružové voňavé kvety jún – júl, mechúriky s páperím | kosenie viackrát ročne, prvé pred kvitnutím | rastliny s plodmi nekompostovať |
| pajaseň žliazkatý | EÚ | strom do 25 m, perovité listy dlhé 40 – 60 cm s viac ako desiatimi lístkami, po rozdrvení zapáchajú | počas vegetácie, kým je strom olistený | štiepku z jedincov so semenami nepoužívať na mulč |
| javorovec jaseňolistý | SR | strom do 20 m, nepárno perovité listy s 3 – 7 lístkami | počas vegetácie | ako pri pajaseni |
| beztvarec krovitý | SR | ker do 4 m, fialové strapce kvetov v júni až júli, struky | počas vegetácie, rez ihneď ošetriť | štiepku z kríkov so semenami nepoužívať na mulč |
| kustovnica cudzia | SR | ker s prútovitými previsnutými konármi dlhými až 2,5 m, oranžovočervené bobule | najneskôr v čase kvitnutia | konáre s plodmi nekompostovať |
| vodomor Nuttallov, vodný hyacint, pistia | EÚ | vodné rastliny v jazierkach a tokoch | počas vegetácie | vybrané rastliny nevracať do vody |
Najrozšírenejšie druhy podrobne
Pohánkovec (krídlatka) – Fallopia, syn. Reynoutria

Ako ho spoznáš: mohutná trváca bylina, ktorá dorastá do výšky okolo troch metrov. Byle sú duté, článkované, zelené s červenými škvrnami a v hornej časti sa rozkonárujú. Listy sú široké, trojuholníkovité až vajcovité. Drobné biele až žltkasté kvety v metlinách sa objavujú v auguste a septembri. Na Slovensku rastie pohánkovec japonský, sachalínsky aj ich kríženec pohánkovec český.
Kde rastie: pri potokoch a riekach, na násypoch, okrajoch ciest, rumoviskách a v záhradách, kam sa dostal so zeminou.
Prečo je problém: vytvára súvislé porasty, pod ktorými sa iné rastliny neudržia. Šíri sa takmer výlučne podzemkami. Podľa prác z belgických pokusov môže nový výhonok vyrásť už z kúska podzemku s hmotnosťou necelý gram. Presun zeminy z miesta s pohánkovcom je preto najrýchlejšou cestou, ako ho zavliecť ďalej.
Ako ho likvidovať: malé porasty a jednotlivé rastliny vykopi aj s podzemkami, najlepšie vo vlhkej pôde a rýľovacími vidlami, ktoré podzemky nesekajú tak ako rýľ. Kosiť alebo mulčovať treba pred kvitnutím a opakovane, viackrát za sezónu a niekoľko rokov po sebe. Jedno pokosenie za rok porast neoslabí. Vyhláška pripúšťa aj prekrytie porastu nepriesvitnou fóliou hrubou aspoň 1 mm, ktorá musí presahovať okraj porastu najmenej o 50 cm a zostať na mieste aspoň dva roky. Chemicky sa používa postrek systémovým herbicídom na listy, ktorý rastlina rozvedie až do podzemkov. ŠOP SR odporúča jesenný termín, keď pohánkovec odkvitá, ešte pred prvými mrazmi. Ak po ošetrení zostanú zelené časti, zásah na nich zopakuj. Vyschnutý porast nechaj cez zimu premrznúť a na jar uschnuté byle odstráň. Za jednu sezónu ho nezlikviduje žiadna metóda, počítaj s viacročnou prácou.
Odpad: kompostovať možno len nadzemné časti. Podzemky ani zeminu s ich zvyškami nedávaj do kompostu ani na skládku zeminy.
Boľševník obrovský – Heracleum mantegazzianum

Ako ho spoznáš: obrovská okolíkovitá rastlina vysoká dva až päť metrov. Byľ je hrubá, dutá, ryhovaná a červeno škvrnitá, spodné listy bývajú dlhé až 150 cm. Biele okolíky kvitnú v júni a júli. Jedna rastlina vytvorí obrovské množstvo semien, ktoré si v pôde zachovajú klíčivosť aj sedem rokov.
Kde rastie: pri vodných tokoch, na vlhkých lúkach, okrajoch lesov a ciest.
Prečo je problém: šťava obsahuje furokumaríny. Keď sa dostane na kožu a tú potom zasiahne slnečné UVA žiarenie, vznikne fytofotodermatitída – začervenanie a pľuzgiere podobné popáleninám. Prejaviť sa môžu až do 48 hodín po kontakte. Hojenie trvá dlho a tmavé škvrny môžu zostať mesiace až roky.
Ako ho likvidovať: vždy v ochrannom odeve s dlhými rukávmi, v rukaviciach a s ochranou očí. Menšie rastliny vykopi alebo podsekni rýľom aspoň 20 cm pod povrchom pôdy, plytšie podseknutie nestačí. Väčšie porasty kos alebo mulčuj pred kvitnutím a zásah počas roka opakuj. Účinné je odstrihnutie nezrelých, ešte zelených súplodí približne dva až tri týždne po odkvitnutí. Súplodia vlož do plastového vreca a spáľ. Mladé listy spásajú ovce aj dobytok, Okresný úrad Košice však upozorňuje na riziko fototoxickej reakcie aj u zvierat. Chemicky prichádza do úvahy postrek povoleným herbicídom počas vegetácie, od vyklíčenia do kvitnutia, prípadne kombinácia kosenia a neskoršieho postreku nového rastu.
Prvá pomoc: šťavu z kože čo najskôr odsaj papierovou utierkou bez trenia, miesto umy mydlom a vodou, odev vyper a zasiahnutú kožu chráň pred svetlom aspoň 48 hodín. Ak sa šťava dostane do očí, vyplachuj ich čistou vodou aspoň 10 minút a čo najskôr vyhľadaj lekára. K lekárovi patrí aj dieťa, ktoré sa so šťavou dostalo do kontaktu, a každý, kto má rozsiahle pľuzgiere.
Netýkavka žliazkatá – Impatiens glandulifera

Ako ju spoznáš: jednoročná bylina s dutou, pomerne hrubou stonkou, ktorá dorastie až do troch metrov. Listy sú kopijovité, pílkovité a dlhé až 30 cm. Veľké ružové až purpurové kvety so sladkou vôňou kvitnú od júna do septembra. Zrelé tobolky pri dotyku prasknú a vystrelia semená do okolia.
Kde rastie: pozdĺž potokov a riek, v lužných lesoch a na vlhkých stanovištiach. Semená unáša voda ďaleko po prúde.
Ako ju likvidovať: keďže je jednoročná a má plytké korene, menšie porasty jednoducho vytrháš. Rob to pred kvitnutím, najneskôr pred dozretím toboliek. Väčšie plochy kos niekoľkokrát ročne, vždy pred kvitnutím, a v ďalších rokoch sleduj nové semenáčiky. Pri vode daj prednosť mechanickým spôsobom. Ak predsa siahneš po herbicíde, použi len prípravok, ktorého etiketa takéto použitie dovoľuje, a dbaj na to, aby sa nedostal do vodného toku.
Odpad: vytrhané rastliny bez semien môžeš kompostovať. Rastliny s tobolkami nekompostuj.
Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská – Solidago canadensis, S. gigantea

Ako ich spoznáš: trváce rastliny so žltými metlinami drobných úborov, ktoré kvitnú od augusta do októbra. Zlatobyľ kanadská meria zvyčajne 50 až 150 cm a má drsno chlpatú byľ. Zlatobyľ obrovská dorastie do 250 cm a jej byľ je holá, nanajvýš v čase kvitnutia jemne chlpatá. Listy oboch druhov sú kopijovité a pílkovité.
Kde rastú: na opustených poliach a lúkach, okrajoch polí, násypoch a pri cestách. Šíria sa semenami s páperím, ktoré roznáša vietor, aj podzemkami.
Prečo sú problém: vytvárajú husté porasty, v ktorých iné rastliny takmer nerastú, a patria k silným peľovým alergénom. ŠOP SR upozorňuje, že ak sú včelstvá umiestnené pri kvitnúcich porastoch, alergén sa môže dostať aj do medu.
Ako ich likvidovať: najúčinnejšie je kosenie alebo mulčovanie pred kvitnutím, opakované niekoľko rokov po sebe. Na okrajoch polí pomôže orba a následné osiatie plochy konkurenčne silnými plodinami, menšie porasty vykopi alebo vytrhaj. Chemicky sa v trávnatých porastoch podľa vyhlášky uprednostňujú selektívne prípravky, na neobrábaných plochách sa osvedčuje aj kombinácia kosenia a neskoršieho postreku nového rastu.
Ambrózia palinolistá – Ambrosia artemisiifolia

Ako ju spoznáš: jednoročná bylina vysoká 20 až 150 cm s rozkonárenou chlpatou stonkou a dvakrát perovito strihanými listami, ktoré pripomínajú palinu. Nenápadné zelenkasté kvety v klasoch kvitnú od augusta do októbra.
Kde rastie: najmä v teplých nížinách, na poliach po zbere, pri cestách, na stavbách a rumoviskách.
Prečo je problém: peľ ambrózie patrí k najsilnejším alergénom, ktoré u nás poletujú, a vietor ho roznáša na veľké vzdialenosti.
Ako ju likvidovať: zasiahni skôr, než začne kvitnúť, teda najneskôr do začiatku augusta. Ojedinelé rastliny vytrhaj aj s koreňom, najlepšie v rukaviciach, väčšie plochy kos alebo mulčuj. Semená v pôde klíčia postupne, preto zásah opakuj niekoľko rokov. Po odstránení pomôže plochu poorať a osiať konkurenčne silnými rastlinami, napríklad lucernou siatou alebo mätonohom trvácim. Herbicíd použiť možno, Okresný úrad Košice však odporúča dať prednosť mechanickým spôsobom, keďže sú pri ambrózii účinné.
Pajaseň žliazkatý – Ailanthus altissima

Ako ho spoznáš: rýchlo rastúci strom vysoký 20 až 25 m s hladkou sivohnedou kôrou. Listy sú dlhé 40 až 60 cm, perovito zložené z viac ako desiatich lístkov a po rozdrvení nepríjemne zapáchajú. Kvitne od júna do augusta, plodom sú krídlaté nažky.
Kde rastie: v mestách, na železničných násypoch, pri cestách, v opustených areáloch, na suchých a teplých stráňach.
Prečo je problém: vylučuje látky, ktoré brzdia rast iných rastlín, a po poškodení vyháňa veľké množstvo koreňových výmladkov.
Ako ho likvidovať: samotný výrub nepomôže, ŠOP SR ho v letáku pri pajaseni výslovne vylučuje – strom naň reaguje záplavou výmladkov. Používa sa injektáž herbicídu do šikmých zásekov alebo navŕtaných otvorov rozmiestnených po obvode kmeňa, počas vegetácie za suchého počasia. Ošetrený strom nechaj úplne odumrieť, zvyčajne asi dva roky, a až potom ho vypíľ. Mladé semenáčiky môžeš vytrhať aj s koreňom, výmladky kosiť.
Glejovka americká – Asclepias syriaca
Ako ju spoznáš: trváca bylina do výšky dvoch metrov so sivasto chlpatou byľou, ktorá po poranení roní bielu mliečnu šťavu. Ružové voňavé kvety tvoria guľovité okolíky v júni a júli, plodom sú veľké mechúriky so semenami s bielym páperím. Pod zemou sa rozrastá plazivými podzemkami.
Prečo je problém: rastlina je jedovatá a podzemkami vytvára rozsiahle porasty na suchých trávnatých plochách, okrajoch polí a v piesočnatých oblastiach.
Ako ju likvidovať: kos niekoľkokrát ročne, aby sa podzemky vyčerpali. Ak stihneš len jedno kosenie, musí byť pred kvitnutím. Menšie porasty vykopi aj s celým podzemkom, pretože zo zvyškov môže znovu vyrásť. Chemicky je možný postrek alebo kombinácia kosenia a neskoršieho postreku.
Javorovec jaseňolistý, beztvarec krovitý a kustovnica cudzia
Javorovec jaseňolistý (Acer negundo) je strom do 20 m s nepárno perovitými listami, ktoré majú len tri až sedem lístkov, takže na prvý pohľad javor nepripomína. Kvitne v apríli a máji, tvorí množstvo krídlatých semien a po výrube silno zmladzuje. Beztvarec krovitý je ker vysoký jeden až štyri metre s perovitými listami a hustými fialovými strapcami kvetov v júni a júli, typický pre nížiny a brehy riek. Kustovnica cudzia je ker s dlhými prútovitými, previsnutými a riedko tŕnitými konármi, ružovými až fialovými kvetmi v lete a oranžovočervenými bobuľami.
Pri všetkých troch platí, že samotný výrub nestačí. Reznú plochu pňa treba natrieť herbicídom hneď po výrube – podľa vyhlášky najneskôr do 30 minút, neskorší náter už neúčinkuje. Pri stromoch sa používa aj injektáž do kmeňa a odumretý strom sa vypíli zvyčajne až po dvoch rokoch. Malé jedince vytrhaj alebo vykopi aj s koreňmi. Pozor pri nákupe sadeníc predávaných ako goji: ak ide o druh Lycium barbarum, jeho pestovanie je na Slovensku zakázané.
Vodné rastliny
Vodomor Nuttallov, vodný hyacint a pistia rezavková sa do prírody dostávajú najčastejšie z akvárií a záhradných jazierok. Chemický spôsob pri nich vyhláška neuvádza. Vodomor sa odstraňuje vytrhávaním a kosením pod vodou, vodný hyacint a pistia zberom plávajúcich rastlín, pri malých jazierkach prichádza do úvahy aj ich vypustenie. Nikdy nevylievaj obsah akvária ani jazierka do potoka a vybrané rastliny nevracaj späť do vody.
Všeobecné pravidlá likvidácie podľa vyhlášky
Spôsoby odstraňovania stanovuje vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. 2024). Pre domácu záhradu aj väčší pozemok z nej vyplýva niekoľko praktických zásad:
- Zasiahni včas – čím skôr po objavení porastu, tým lepšie, a odstráň ho celý, aby sa zo zvyškov neobnovil.
- Vykopávanie rob, keď je pôda primerane vlhká, aby v zemi nezostali korene schopné znovu vyrásť.
- Vytrhávanie je vhodné hlavne pri jednoročných rastlinách, semenáčikoch a mladých rastlinách.
- Kosenie a mulčovanie vždy pred kvitnutím a opakovane počas sezóny.
- Pastva pomáha, nie však v čase tvorby semien, a sama osebe druh nezlikviduje.
- Chemický spôsob znamená len autorizovaný alebo povolený prípravok na ochranu rastlín, zvyčajne s postemergentným účinkom, aplikovaný počas vegetácie. Pri druhoch, ktoré sa šíria semenami, od vyklíčenia do kvitnutia, pri druhoch šíriacich sa podzemkami v čase, keď rastlina ukladá zásoby do podzemných orgánov. Pri rozsiahlom výskyte sa používa plošný postrek, pri roztrúsenom bodový, najšetrnejšie k okoliu je natieranie listov. Vždy dodrž návod na etikete prípravku.
- Dreviny sa chemicky ošetrujú injektážou do navŕtaných otvorov alebo zásekov, kým sú olistené, alebo náterom pňa hneď po výrube.
Čo s pokosenou hmotou
Vyhláška pripúšťa kompostovanie iba tých rastlín alebo ich častí, ktoré ešte netvoria semená ani plody, pri pohánkovci len nadzemné časti. Rastliny so semenami treba najprv vysušiť tak, aby sa semená nerozsypali, a potom spáliť v súlade s predpismi o ochrane pred požiarmi. Drevnú štiepku možno použiť ako mulč, ak nepochádza z jedincov so semenami. Pokosenú hmotu možno podľa vyhlášky skŕmiť aj hospodárskym zvieratám. Porasty ošetrené herbicídom však na krmivo nepoužívaj.
Čo hovorí zákon č. 150/2019 Z. z.
Zákon o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov je účinný od 1. augusta 2019 a odvtedy nebol novelizovaný. Plné znenie nájdeš na slov-lex.sk.
Čo je zakázané
Podľa § 2 ods. 1 je invázne druhy z národného zoznamu zakázané priniesť na územie Slovenska, držať, rozmnožovať, prepravovať (okrem prepravy na účely ich likvidácie), uvádzať na trh, používať, vymieňať, chovať, pestovať alebo vypustiť do životného prostredia. Pre druhy zo zoznamu EÚ platia obdobné zákazy podľa nariadenia (EÚ) č. 1143/2014. Netýka sa to len voľnej prírody – zakázané je aj pestovať tieto druhy v záhrade či predávať ich sadenice.
Kto ich musí odstraňovať
Podľa § 3 ods. 2 je vlastník alebo správca pozemku povinný odstraňovať zo svojho pozemku invázne druhy z národného zoznamu aj zo zoznamu EÚ a starať sa o pozemok tak, aby sa nešírili. Ak pozemok užíva niekto iný, napríklad nájomca, tieto povinnosti má užívateľ. Na lesných pozemkoch ich plní obhospodarovateľ lesa. Invázne rastliny môže odstraňovať aj Štátna ochrana prírody SR alebo ňou poverená osoba – vlastník, správca aj užívateľ jej musia umožniť vstup na pozemok. O plánovanom zásahu ŠOP SR informuje obec najmenej 60 dní vopred a obec oznámenie zverejní aspoň na 30 dní.
Kto kontroluje a ukladá pokuty
Štátny dozor vykonávajú Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia a okresné úrady (odbor starostlivosti o životné prostredie). Priestupky a správne delikty prejednáva inšpekcia alebo okresný úrad. Ak sa pri kontrole zistí porušenie povinností, orgán dozoru môže nariadiť nápravné opatrenia, napríklad odstránenie porastu. Pri novom výskyte nariadi okresný úrad na návrh ŠOP SR rýchlu eradikáciu, a ak ju povinná osoba v lehote nevykoná, zabezpečí ju prostredníctvom inej osoby. Štátna ochrana prírody SR dozor nevykonáva, ale spravuje informačný systém o inváznych druhoch, robí prieskum a monitoring a odstraňuje invázne rastliny. Obec má povinnosť informovať vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov o výskyte inváznych druhov a ich povinnostiach.
Pokuty
| Porušenie | Fyzická osoba | Podnikateľ a právnická osoba |
|---|---|---|
| úmyselné porušenie zákazu (pestovanie, predaj, vypustenie…) | 100 – 5 000 € | 500 – 75 000 € |
| neodstraňovanie inváznych druhov z pozemku a iné povinnosti podľa § 3 ods. 1 až 4 | do 900 € (v blokovom konaní 50 – 900 €) | do 15 000 € |
| nesplnenie nariadeného opatrenia (napr. nariadenej eradikácie) | 200 – 7 500 € | 1 000 – 90 000 € |
Úrad môže v rozhodnutí o pokute zároveň nariadiť nápravné opatrenia. Ak ich povinný v určenej lehote nevykoná, môže dostať ďalšiu pokutu až do dvojnásobku uloženej, a to aj opakovane (§ 20 a § 21 zákona).
Máš invázne rastliny na pozemku alebo u suseda?
Ak ich máš na vlastnom pozemku, postupuj takto:
- druh si over podľa poznávacích znakov alebo sa poraď so ŠOP SR,
- zvoľ spôsob podľa veľkosti porastu a termín podľa toho, kedy druh kvitne,
- nezabudni na odpad – semená a podzemky sú najčastejšou príčinou ďalšieho šírenia,
- ošetrené miesto kontroluj aj v ďalších rokoch, pretože semená a podzemky dokážu v pôde prežiť roky.
Ak rastú u suseda alebo na pozemku, ktorý nikto neudržiava, skús sa najskôr dohodnúť priamo s vlastníkom alebo užívateľom – mnohí o svojej povinnosti ani nevedia. Ak to nepomôže, obráť sa na okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý vykonáva štátny dozor. Upozorniť môžeš aj obec, ktorá má vlastníkov informovať. Na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka svojpomocne nezasahuj.
Kde nahlásiť výskyt
Údaje o výskyte inváznych druhov zhromažďuje Štátna ochrana prírody SR, ktorá spravuje informačný systém podľa § 5 zákona. Nález môžeš oznámiť ŠOP SR (informácie o inváznych druhoch zverejňuje na webe sopsr.sk), okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, alebo svojej obci. Pri hlásení pomôže fotografia rastliny, presné miesto a odhad veľkosti porastu. Hlásiť sa oplatí najmä druhy, ktoré u nás zatiaľ zaznamenané neboli alebo sú vzácne, napríklad boľševník Sosnovského alebo vodné rastliny v potokoch.
Súvisiace: Boľševník · Krídlatka (pohánkovec) · Nálety drevín · Jednoročné a trváce buriny
Často kladené otázky
Môžem invázne rastliny pestovať vo vlastnej záhrade?
Nie. Pestovanie, držba aj rozmnožovanie druhov z národného aj európskeho zoznamu sú zakázané bez ohľadu na to, či rastú v prírode alebo v záhrade.
Hrozí mi pokuta, ak mám na pozemku zlatobyľ?
Áno, ak ju neodstraňuješ. Za nesplnenie povinnosti podľa § 3 zákona môže fyzická osoba dostať pokutu do 900 €, podnikateľ alebo firma do 15 000 €.
Je agát invázny druh podľa zákona?
Nie. Agát biely nie je v národnom zozname ani v zozname EÚ, preto sa naň zákazy a pokuty podľa zákona č. 150/2019 Z. z. nevzťahujú.
Môžem pokosený pohánkovec dať do kompostu?
Iba nadzemné časti. Podzemky a zeminu s ich zvyškami nekompostuj, pretože aj malý kúsok podzemku dokáže vyhnať novú rastlinu.
Kedy je najlepší čas na kosenie inváznych rastlín?
Pred kvitnutím, aby rastliny nevytvorili semená, a opakovane počas sezóny. Pri ambrózii najneskôr do začiatku augusta, pri zlatobyli a netýkavke ešte pred rozkvitnutím.
Ako sa chrániť pri odstraňovaní boľševníka?
Nos odev s dlhými rukávmi, nepremokavé rukavice a ochranu očí. Ak sa šťava dostane na kožu, odsaj ju utierkou, umy miesto mydlom a vodou a chráň ho pred slnkom aspoň 48 hodín.



