Na jar je jabloň alebo hruška v plnom kvete a o pár týždňov sú niektoré konáre hnedé až čierne, akoby ich niekto opálil plameňom. Vrcholy výhonov sa ohýbajú do tvaru pastierskej palice a zaschnuté listy na nich zostávajú visieť. Ide o bakteriálnu spálu ružovitých, jednu z najvážnejších chorôb jadrovín. Je to karanténna choroba, preto je dôležité ju včas spoznať a rázne zakročiť.
Ako spála vyzerá
Prvé príznaky sa objavujú počas kvitnutia alebo krátko po ňom. Kvety vädnú, hnednú až černejú a nezhadzujú sa. Choroba potom postupuje do výhonov. Ich vrcholy sa charakteristicky ohnú do háčika, listy sčernejú, ale zostávajú na strome. Celý konár potom vyzerá ako spálený.
Na kôre sa môžu objaviť vpadnuté rakovinové miesta. Za vlhkého a teplého počasia z napadnutých častí vytekajú kvapky mliečneho až jantárového slizu, v ktorom sú milióny baktérií. Napadnuté plodíky sčernejú, zmumifikujú a zostanú visieť na strome.
Čo chorobu spôsobuje
Pôvodcom je baktéria Erwinia amylovora. Napáda jablone, hrušky, duly, ale aj okrasné dreviny z čeľade ružovitých, napríklad hloh, jarabinu, skalník či hlohyňu. Do rastliny preniká najmä cez kvety, ale aj cez čerstvé rany po reze, krupobití alebo cicaní hmyzu.
Šíri sa dažďom, vetrom, hmyzom, opeľovačmi aj neočistenými nástrojmi. Najväčšie riziko je v čase kvitnutia, keď je teplo nad 18 °C a zároveň vlhko alebo prší. Baktéria prezimuje na okrajoch rakovinových rán na kôre.
Prevencia a čo robiť pri podozrení
- Vyrežte napadnuté časti so zdravým drevom. Režte minimálne 30 až 50 cm pod viditeľným okrajom napadnutia. Pri silnom napadnutí je jediným riešením vyklčovanie celého stromu.
- Dezinfikujte nástroje. Nožnice a pílku po každom reze ošetrite liehom alebo dezinfekčným prípravkom, inak nákazu prenesiete na zdravé konáre.
- Odpad spáľte alebo odvezte. Napadnuté konáre nekompostujte.
- Režte za suchého počasia. V daždi a počas kvitnutia sa do stromu nestrihajte bez nutnosti.
- Hnojte striedmo. Bujný rast po veľkých dávkach dusíka je pre baktériu ideálny.
- Nahláste podozrenie. Keďže ide o karanténnu chorobu, pri podozrení v sade alebo škôlke kontaktujte Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).
Dá sa spála postrekom vyliečiť?
Nie. Napadnuté pletivo žiadny prípravok nevylieči. Postrekom môžete len znížiť riziko nových infekcií. Na ochranu sa preventívne používajú meďnaté prípravky, najmä pred kvitnutím a po ňom, a niektoré biologické prípravky povolené na tento účel. Meď sa počas kvitnutia a na mladé plody používa opatrne, lebo môže spôsobiť hrdzavenie šupky.
Pri postreku vždy dodržte dávkovanie, ochrannú lehotu a pravidlá ochrany včiel podľa etikety prípravku.
Akým postrekovačom striekať
Na vyššie stromy a väčšie plochy je najpohodlnejší chrbtový postrekovač s objemom 15 až 20 litrov a predĺženou trubicou. Na pár rastlín, záhony či mladé stromčeky postačí menší tlakový postrekovač na 5 litrov. Vyberte si z našich postrekovačov.
Časté otázky
Ako rozoznám spálu od obyčajného zaschnutia?
Typickým znakom je vrchol výhonu ohnutý do háčika a sčernené listy, ktoré neopadnú. Pri vlhku môžete vidieť aj vytekajúci sliz.
Musím strom vyrúbať?
Ak je napadnutý len jeden či dva konáre, stačí dôkladný rez so zdravým drevom. Ak choroba zasiahla kmeň alebo väčšinu koruny, strom je lepšie odstrániť, aby nenakazil ďalšie.
Môžem jesť ovocie zo stromu so spálou?
Zdravé plody áno, baktéria nie je nebezpečná pre ľudí. Napadnuté, sčernené plody však vyhoďte.
Ktoré odrody sú najcitlivejšie?
Spála častejšie napáda hrušky a duly než jablone. Z jabloní býva citlivejšia napríklad odroda Idared. Pri novej výsadbe sa informujte v škôlke o odolnosti.